Príliš moje

Svet má vraj bezprostredných ...
myslím na to aj keï premýš¾am, že
je to príliš moje chápa inak
¾udské hodnoty ...
Už viem, že slepci nechcú aby
dojímali, najkrajšie veci píšu
básnici, hlavne tí nemí ...
vidie im na ústach len slovíèko
a tisíc rokov, povedz mi preèo
mrú tí, ktorým múza nedá pokoj?

A ja sa vidím ako èakám kým
odíde posledý hos a strašný pochod
státisícov už na druhý svet ...
Nieèo tu chýba, neviem to definova
to, èo som mala rada bude asi
treba znovu vymyslie ...

Veci príliš moje mám pre tých,
s ktorými nemám strach!
Je príliš moje, že som z tých,
ktorí sa neuèia bá!
Veci príliš moje mám pre tých,
ktorých mi nevezmú!

Už mám ten pocit, že viem èo
nechcem, zvyknem h¾ada veci tak,
aby som ich už nikdy nikde nenašla ...
Stúpam si do svedomia a všetko
èo mi predtým tåkli do hlavy akosi
neskôr prišlo samo ...
neèítam knihy, ktoré mi dal niekto
blízky, už viem že sa tu dá ži, ako,
to si ešte zistím ...

A ja sa vidím ako èakám kým
odíde posledný hos a strašný pochod
státisícov už na druhý svet ...
Nieèo tu chýba, neviem to definova
to, èo som mala rada bude asi
treba znovu vymyslie ...

Veci príliš moje mám pre tých,
s ktorými nemám strach!
Je príliš moje, že som z tých,
ktorí sa neuèia bá!
Veci príliš moje mám pre tých,
ktorých mi nevezmú!